Podstatou fyzikálnej úpravy vody je „prenos“ alebo uloženie voľného elektrického náboja na jednotlivé molekuly vody, ktoré sa v dôsledku toho spolarizujú (jednotne orientujú). Tento efekt má za následok zmenu tvaru rozpustných pevných látok vo vode tak, že už tak ľahko netvoria kryštalickú mriežku, pretože majú rôzny tvar a veľkosť. Takže sa tvrdý vodný kameň nevytvára. Keď dôjde k zrážaniu, ide o mäkké, nepriľnavé bahno – kal.
Voda môže získať elektrický náboj rôznymi spôsobmi:
- Prechodom cez magnetické pole (najnižšia účinnosť)
- Prechodom cez elektromagnetické striedavé pole (vyššia účinnosť, výhoda: pri aplikácii nie je potrebné prerušovať potrubie. Nevýhoda: pri väčších svetlostiach potrubia a pri rôznych prietokoch vody je potrebné snímať a vyhodnocovať prietok vody ďalším prístrojom a regulovať frekvenciu napájača cievky kvôli účinnosti – vyššie náklady odberateľov.)
- Prechodom cez elektrostatické vysokonapäťové pole (vyššia účinnosť, nevýhoda: napájanie elektród týchto prístrojov je riešené jednosmerným napätím 5-15 kV, čo kladie veľké nároky na izolátory týchto elektród – väčšia poruchovosť.)
- Prechodom cez galvanický iónový článok – polarizátor. Galvanické – iónové prístroje sú založené na princípe galvanického mokrého článku. Elektrolytom tohto článku je pritom pretekajúca voda, ktorá s doskami elektród prístroja vytvára sústavu článkov, každý s napätím 0,65 – 0,8 V. Toto napätie na polarizáciu vody úplne postačuje. Prístroje nepotrebujú vonkajšie elektrické napájanie a obsluhu. Majú mimoriadne dlhú životnosť, bezporuchovosť a vysokú účinnosť.
Zdroj: Môj dom, 5/2001 str.113
Digg.com
Stumbleupon.com
Del.icio.us
Facebook
Reddit.com