Voda v podobe pár v atmosfére sa svojím zložením blíži vode destilovanej. Je bez prímesí, a takou aj zostáva, kým je vysoko nad našimi hlavami. Keď pary v atmosfére skondenzujú natoľko, že sa z nich stávajú ťažšie kvapky pripravené padať na zem, tieto sa na svojej ceste stretávajú s plynmi ako kysličník uhličitý, dusík a kyslík. Atmosferický prach tiež môže obsahovať čiastočky kremeňa, oxidy železa a iné zložky, napríklad peľ a niektoré mikroorganizmy.

Pri klesaní k zemi kvapky absorbujú i určité množstvo atmosferických plynov, pretože tieto sú čiastočne rozpustné vo vode. Čím je voda chladnejšia, tým viac plynov sa na ňu naviaže. Viazanie sa vody s kysličníkom uhličitým možno chemicky vyjadriť takto (voda viaže na seba kysličník uhličitý a vzniká kyselina uhličitá):

H20 + CO2 --> H2C03

Keď takáto voda dopadne na zem, je zvyčajne mierne kyslá, má korózny účinok a je relatívne mäkká. Voda po dopade na pôdu môže naberať ďalší kysličník uhličitý z rozkladajúcej sa rastlinnej masy. Takto obohatená voda má ešte väčší potenciál rozpúšťať minerály a iné prímesi na povrchu alebo pod povrchom. Voda na povrchu je mierne kyslá v chemickom zmysle slova. Ak ale presiakne cez pôdu a prefiltruje sa cez vrstvu vápencovej horniny, ktorá je zásaditá, jej kyslosť spôsobená kysličníkom uhličitým sa neutralizuje a voda sa obohacuje o minerály. Chemicky to môžeme načrtnúť nasledovnou rovnicou (kyselina uhličitá reaguje s nerozpustným uhličitanom vápenatým a vzniká rozpustný hydrogénuhličitan vápenatý):

H2CO3 + CaCO3 --> Ca(HC03)2

Vápenec, ktorý je bežnou súčasťou horských útvarov obsahuje rôzne množstvá uhličitanov vápnika i magnézia. Tieto sú práve tou neviditeľnou “tvrdosťou” vody, ktorá trápi mnohých výrobcov i spotrebiteľov. Základná reakcia, ktorá je znázornená vyššie, platí pre oba minerály (vápnik i magnézium). Železo a mangán sa v zdrojoch vody nachádzajú zriedkavejšie, ale základná reakcia prebieha podobne. Pretože voda je rozpúšťadlo, dostanú sa do nej i rozpustné chloridy, sírany a dusičnany vápnika a magnézia. Podobne absorbuje uhličitany, chloridy, sírany a dusičnany sodíka a iné minerálne látky. Že je voda naozaj čiperným rozpúšťadlom, o tom sa môžeme presvedčiť bližším preskúmaním vody po jej styku s bežnými plynmi a minerálmi.