Anorganické minerály sú prvky a látky s nízkym obsahom uhlíka v štruktúre a môžu mať elektrický náboj. Tu patrí kuchynská soľ, olovo, vápnik, kadmium, ortuť, horčík, arzén, dusičnany, meď a pod. Zlúčeniny vápnika a horčíka sú bežne rozpustené v obyčajnej vode aj vo vodách minerálnych a liečivých. Pojem minerálna voda má relatívny význam, pretože voda v prírode s výnimkou zrážkovej (dažďová alebo zo snehu) je vždy do určitej miery mineralizovaná. Jedná sa najmä o spodné vody, ktoré sa získavajú z hl'bok niekoľko sto až niekoľko tisíc metrov. V týchto hl'bkach sa čistá zrážková voda mení na zložený roztok charakterizovaný aktuálnym obsahom prvkov, plynov, iónov, niekedy koloidov a organických zlúčenín. Čistá voda má značné energetické vlastnosti a je schopná nasycovať sa v prostredí, teda má veľkú kapacitu viazať chemické prvky. Tie sa v prírode vyskytujú v rôznych množstevných pomeroch. Podľa tohto množstva sa delia na dve hlavné skupiny.

Hlavné prvky (makroelementy):
Bróm, draslík, dusík, horčík, chlór, jód, mangán, sodík, vápnik, vodík, uhlík a železo.

Vzácne prvky (mikroelementy):
Arzén, bárium, bór, chróm, zinok, fluór, fosfor, kobalt, kremík, lítium, meď, nikel, olovo, ortuť, striebro, stroncium, titán, vanád a iné.

Celková mineralizácia vody sa stanovuje už vyššie spomenutým vážením úsušku pri teplote 105 °C. Nad hodnotu 200 mg/l sa voda považuje za minerálnu, ktorá pôsobí na ľudský organizmus farmakodynamicky. Ale nie všetky minerálne vody majú vzhľadom na obsah minerálnych solí liečivé vlastnosti, časť z nich pôsobí dokonca škodlivo. Liečivé minerálne vody sa používajú rôznym spôsobom, čo závisí od podstaty ochorenia a liečebných vlatností samotnej vody. Najčastejšie je to forma kúpeľa, sprchy, preplachovania, inhalácie, v určitých prípadoch perorálne – ako liečebný pitný režim. Je však známe, že ľudský organizmus len vo veľmi obmedzenom množstve (len asi 2 – 5 %) prijíma anorganické minerály obsiahnuté vo vode, ktoré sú v tejto podobe preň cudzími látkami. Množstvo minerálnych živín získaných z vody je naozaj bezvýznamné. Napr.: jedna šálka mlieka poskytuje množstvo minerálov zhodné s niekoľko galónmi (1 galón = 2,7 litra) tvrdej pramenistej vody.

Zopakujme teda, že ľudský organizmus len veľmi málo využíva minerálne látky a prvky v anorganickej podobe. Pre vývoj a stavbu tela majú zásadný význam len minerály prijímané organicky dostupnou formou, ktoré prijímame v potrave. Proces výživy, trávenie, absorbcia a vylučovanie prebiehajú vo vodnom prostredí. Nedostatok vody v ktorejkoľvek etape týchto procesov vyvoláva poruchy systému. Denne má človek prijať v rozličnej forme 2,7 l tekutín, ročne okolo 1 000 litrov. Pri 65 % podiele vody v organizme obsahuje telo človeka s hmotnosťou 65 kg cca 43kg vody.

Ľadviny vodu v organizme neprestajne filtrujú (denne kolo 180 litrov) a pri správnom dennom pitnom režime sa všetka voda obsiahnutá v organizme vymení približne za 20 dní. Za celý život človek vypije niekoľko desiatok tisíc litrov vody (odhadom až 65 000 litrov). Čo však s anorganickými minerálmi, ktoré voda vo väčšej či menšej miere obsahuje? Tie, čo telo nespotrebuje pre svoj propech vylúči (pot, moč, dych) alebo uloží po celom organizme. Najčastejšie vo forme žlčníkových a ľadvinových kameňov, usadenín v orgánoch (rohovka, ľadviny, srdce), cievach (kôrnatenie tepien) a bunkách (artritída, sluch, nervový systém, nedostatočné okysličovanie buniek).

Jednotlivé bunky musia byť zásobené v potrebnej miere minerálmi nevyhnutnými na vykonávanie svojich funkcií. Minerály, ktoré bunky nemôžu využiť tvoria zbytočnú záťaž. Podľa odhadov za život človek spolu s vodou vypije asi 200 kg kameňa v podobe anorganických minerálov. Malá množstvom, ale veľká mierou záťaže a poškodzovania ľudského organizmu ostáva časť tohto kameňa v organizme. Lekárska veda už upozorňuje na fakt, že neznáme príčiny vzniku a priebehu mnohých chorôb môžu spočívať v pitnej vode.